Štátne gymnázium vzniklo poštátnením kalv. a ev. gymnázia 30. júna 1870. Pri slávnostnom otvorení 8. októbra malo 4 triedy a 129 žiakov. Prvým riaditeľom štátneho gymnázia v Lučenci sa stal MUDr. Daniel Lengyel. Ďalšími riaditeľmi boli Elek Kunz (1875-1882), Maximilián Grečie (1882-1903), Koloman Benický (1903-1913), Jozef Kons (1913-1919). Od 29.6.1876 sa stáva štátne kráľovské maďarské gymnázium v Lučenci osemtriednym. Prvý krát maturovalo 19 študentov v roku 1880. V rokoch 1881/1882 sa uskutočnila prestavba budovy školy aj s pamätnými tabuľami. V roku 1885 otvorili telocvičňu. Študenti dosiahli výrazné športové úspechy aj na celoštátnych pretekoch, napr. v atletike. V roku 1886 došlo k spojeniu speváckeho a hudobného krúžku (hrávali aj divadlá). Súbor s počtom 200 členov patril medzi najväčšie v Uhorsku. Od roku 1859 povolili maturity aj súkromným žiačkam, ktoré sa stali od r. 1913 verejnými (do r. 1918 školu skončilo 141 dievčat). Z cudzích jazykov sa učila latinčina, nemčina a gréčtina, z ďalších humanitných predmetov-maďarčina, dejepis, telocvik, z prírodovedných matematika, prírodopis, fyzika, zemepis. Nepovinné predmety napr. spev, hudba, rýchlopis, šermovanie a i. Od r. 1870 škola vydáva Výročné správy (ročenky celkovej správy školy), ktoré však obsahujú aj zaujímavé štúdie profesorov týkajúce sa napr. prírody Lučenca a okolia (Emil Malesevies), historické (Mór Ambrus), jazykovedné (Ján Burian, Juraj Ihnátko- autor aj cigánskej gramatiky), pedagogické (Elek Kunz) a i. Z profesorov spomenieme spolupracovníkov lexikónov Michal Latkóczy (Pallas nagy lexikona),dr. Jozef Geréb (Révai nagy lexikona), Silvester Athanáz Krčméry mal 6 aprobačných predmetov, medzi nimi aj slovenčinu, autor učebnice svetových dejína i. Z početných absolventov uvedieme aspoň tieto mená: Béla Ambrózy (hudobný umelec), Ing. Aladár Koch-Zsélyi (priekopník letectva v Uhorsku), univerzitný profesor Alexander Kirschner, Henrik Geduly(biskup), Ján Darvas (spisovateľ), Janko Alexy (národný umelec-maliar) a i.

     Československé štátne reformné reálne gymnázium s maďarskými parlamentmi vzniklo 6.októbra 1919. Riaditeľmi ústavu boli Ján Chvojka (do r. 1927), potom Michal Ondruš. Prvé slovenské maturity boli 10. júna 1924, medzi 11 kandidátmi bolo aj jedno dievča Darina Marková. Bohatá bola záujmová činnosť žiakov v samovzdelávacích krúžkoch, divadeleníctve a športe. Spolužitie slovenských a maďarských žiakov na jednej škole bolo na vtedajšiu štruktúru obyvateľstva dobré. Profesori českého pôvodu nielenže so zanietením vychovávali slovenskú mládež, ale napomáhali aj rozvoju slovenského kultúrno-spoločenského diania v meste. Z profesorov obdobia 1919-1939 vynikli Štefan Adamovič (cirkevný historik), Gustáv Gerö (umelec-maliar), dr. Jozef Hudec (mestský kronikár), Karel Sup (maliar), Lajos Scherer (redakto študenstských časopisov) a i. Zo študentov spomenieme univerzitných profesorov: Juraj Čečetka, Tibor Kolbenhayer, Ján Rob Poničan (spisovateľ), Ladislav Gandl (maliar), prof. Ernö Fischer (sochár) a i.

     Rozsudkom Viedenskej arbitráže r 1938 bol Lučenec pripojený k Maďarsku. Žiaci slovenských tried odišli študovať do 14 ústavov od Bratislavy po Prešov. V roku 1939 vzniklo v Lučenci maďarské kráľovské gymnázium s čestným názvom Józsefa Kármána (1769-1795) osvietenského spisovateľa a rodáka z Lučenca. V roku 1940 sa konali veľkolepé oslavy 350. výročia školy (1590). Riaditeľmi školy boli Viktor Freňo (1938/39), dr. Lajos Sipos (1939-1945).

     Štátne gymnázium v Lučenci s vyučovacím jazykom slovenským bolo obnovené 5.2.1945. Od 30.6.1949 škola dostáva čestný názov Gymnázium B.S.Timravy (1867-1951, spisovateľka, národná umelkyňa, ktorá má aj sochu pred školou). Na škole sa vyučovali jazyky slovenský, ruský, nemecký, francúzsky, anglický a latinský. Názvy školy sa menili podľa školských reforiem: Jedenásťročná stredná škola (JSS 1953-1960), Dvanásťročná sredná škola, Stredná všeobecno vzdelávacia škola (SVŠ), od r. 1962 v novej školskej budove na Haličskej ceste aj s telocvičňou. Od roku 1970 škola má znovu názov Gymnázium B.S. Timravy v Lučenci. Riaditeľmi boli: Mirko Trnovský (1945-1953), Ján Žilák (1953-1963), Michal Petian (1963/64), Viktor Hoffmann (1964-1970), Tibor Macko (1970-1990), Mgr. Ján Šufliarsky (1990-1999), Mgr. Viliam Linduška (od 1.10.1999). Škola dosiahla významné úspechy na stredoškolských olympiádach a športových súťažiach aj v celoštátnom merítku. Z profesorov tohto obdobia treba spomenúť aspoň niektorých: Dr. Zoltán Molnár (ornitológ), Margita Babjaková (prísna jazykárka), neskorší univerzitný profesor Július Alberty, Zdenko Kasáč, doc. Ondrej Gábor (matematik), Štefan Rysuľa (spisovateľ), Štefan Rusnák (dejepisár) a i. Z početných absolventov to boli univreziní profesori Ján Matejčík, Ján Findra, Ján Mlynárik, Mikuláš Šupin, Lev Bukovský, či svetoznámy matematik Ján Mózer DrSc., lekár prof. Atanáz Fízeľ, herci Eva Rysová, Štefan Kvietik a ďalšie osobnosti, ktoré sú uvedené v knižke F.Mihála: Osobnosti Novohradu, Lučenec, 1995. Dejiny gymnázia v Lučenci publikovali: Mór Ambrus (1885), Lajos Scherer(1940), kol. aut. vydal Pamätnicu gymnázia (1970), kde je aj zoznam profesorov a absolventov za roky 1918-1970 a Jozef Drenko (1990). Hlavnou úlohou osemročného gymnázia v Lučenci je príprava žiakov na vysoké školy a ostatné formy pomaturitného štúdia.