B.S.Timrava sa narodila 2.okt. 1867 v Políchne v rodine ev. farára ako štvrté dieťa spolu s bratom-dvojčaťom Bohušom. Pochádzala z jedenástich detí. Spolu so súrodencami nechodili do školy, lebo ich učil doma otec. Len na konci roka skladali skúšky vo verejnej škole. Chlapci takto končili aj prvé gymnaziálne triedy, kým dievčatá posielali rodičia na jeden rok do mesta. Najlepšia škola takéhoto druhu bola v B.Bystrici a viedol ju prof. Ozpkanides. B.S.Timrava navštevovala túto školu v 1882.
     Na fare v Políchne začali deti Slančíkovcov vydávať časopis Ratolesť. Timrava doň prispievala tiež. Spočiatku písala len básne. V nich sa už prejavil spisovateľkin kritický talent. Už v nich sa objavuje motív dezilúzie, vytriezvenie z ľúbostného očarenia. S ním sa stretávame často, najmä v prózach zo spoločenského života.
     Cestu do Slovenských pohľadov, kde sa sústreďovali najlepšie práce slov. literatúry, pomohol Timrave otvoriť jej švagor M.Laciak, manžel sestry Ireny, ktorý na Timravu upozornil ich redaktora J.Škultétyho, ktorý požiadal Timravu o príspevok.
     O Timravinu spoluprácu sa začala intenzívne zaujímať aj jej krajanka, spisovateľka a redaktorka E.Maróthy-Šoltésová, neskôr i spisovateľka T.Vansová, kritik a redaktor F.Vatruka a iní.
     B.S.Timrava prežila celý život na dvoch novohradských dedinách, v Políchne a Ábelovej, okrem študijného pobytu v D.Kubíne. Nepoznala síce "široký svet", ale zato do podrobnosti poznala život, myslenie, konanie novohr. sedliaka i príslušníka vidieckej inteligencie.
     V polichňanskom období jej tvorby prevládajú "panské" novely - tzv. spoločenská novelistika: Nemilý, Boj, Bál, Bez hrdosti, Veľké šťastie, Ťažké položenie, Pozde, Skúsenosť. V nich Timrava kriticky zobrazila prázdnotu dedinskej inteligencie a sklamania dievčaťa v láske.
     Vrcholnou prózou tohto obdobie je novela Skúsenosť, kde spracovala svoje zážitky z D.Kubína, kde bola "spoločníčkou" vdovy Országhovej. V r. 1906 sa Timrave dostalo i prvé dôkladné zhodnotenie jej tvorby v tlači. Urobila ho Ľ.Grochlová v článku "Timrava a jej novely".
     Po otcovej smrti sa Timrava presťahovala v jeseni r. 1909 do Ábelovej. Aj tu pokračovala vo svojej tvorbe. Ábelovské obdobie charakterizujú prózy s tematikou slov. ľudu:V predvečer, Žiadna starosť, U Kanátov, Mosnár, Ťapákovci, ale aj diela s protivojnovou tematikou: Hrdinovia.
     Timravin vzťah k ded. ľudu bol zložitý. Dedinskí ľudia sa jej páčili hlavne pre svoju hrdosť a vzdor, ale hnevala ju ich zaostalosť, túžba po peniazoch a majetkoch, ktorá dusila lásku mladých ľudí a zapríčiňovala im trápenie na celý život.
     V r.1918 uvítala národné oslobodenie, no neunikla jej ani nepokojnosť ľudu so sociálnymi podmienkami. V novele Dve doby zase porovnáva život predprevratnej a poprevratnej dediny a v novele Záplava podáva obraz novohr. dediny počas maďarskej nadvlády. Kľúčový význam pre poznanie Timravy, jej osobnosti a diela má novela Všetko za národ, kde zobrazila veľa zo svojho vlastného života, z toho, ako sa formovali jej názory na život, na literatúru i vzťah k národu. Napísala aj niekoľko divadelných hier: Páva, Chudobná rodina, Odpoveď, Prekážky.
     Timrava sa zaujímala o miesto kustôdky národopisných zbierok v Slov. nár. múzeu v Martine, ktoré ale nedostala. Pôsobila preto do r. 1928 ako opatrovateľka v štátnej detst. opatrovni v Ábelovej.
     V r. 1945 sa presťahovala do Lučenca. Bývala u svojej netere Zlaty Petrivlaskej na Partizánskej ulici č. 10. Počas pobytu v LC venovala veľkú pozornosť kultúre, divadlu a mládeži. V r. 1947 oslávila svoje 80. narodeniny a pri tejto príležitosti sa jej umeniu dostalo najvyššieho ocenenia: vláda ČSR ju menovala národnou umelkyňou.
     V júni 1949 prijalo lučenské gymnázium meno B.S.Timravy a tiež divadelný krúžok v Lučenci si dal meno "Timrava".
     Dňa 27.nov. 1951 po predchádzajúcom záchvate mozg. mŕtvice navždy dotĺklo jej srdce.
     Ábelová, Lučenec a celý Novohrad navždy stratili jedného z najväčších ľudí, ktorí tu žili a vo svojom umení zväčnili tento kraj a jeho ľudí. Slov. literatúra stratila jednu zo svojich najväčších postáv kritického realizmu.